Rusko leží západu už veľmi dlho v žalúdku

Dnes sa často vytvára dojem, že Rusko bolo vždy tým, kto ako prvý ohrozoval Západ. História je však podstatne zložitejšia.

Už počas ruskej občianskej vojny v rokoch 1918–1920 vstúpili na územie bývalého Ruského impéria zahraničné armády. Medzi nimi boli americké, britské, francúzske a japonské jednotky.

Američania sa v auguste 1918 vylodili vo Vladivostoku. Do Sibíri nakoniec vyslali približne 8 000 vojakov. Ich oficiálne deklarované úlohy zahŕňali ochranu amerických zásob, pomoc československým légiám a podporu stabilizácie situácie.

Lenže Američania neboli prví. Britské jednotky boli v severnom Rusku už na jar 1918 a japonské jednotky sa vo Vladivostoku vylodili už 5. apríla 1918.

A ešte zaujímavejšia je skutočnosť, že Británia a Francúzsko uzavreli 23. decembra 1917 dohodu o rozdelení sfér svojho pôsobenia v Rusku. Francúzska sféra zahŕňala Ukrajinu, Besarábiu a Krym, britská kozácke oblasti a Kaukaz. To nie je propaganda. Existujú k tomu historické dokumenty. Samozrejme, treba povedať aj druhú stranu. Americká intervencia nebola jednoduchou vojnou typu „USA sa rozhodli dobyť Rusko“. Washington uvádzal konkrétne ciele a americký generál William Graves dokonca odmietal, aby jeho jednotky boli použité jednoducho ako bojová sila v prospech Bielych. Ale jedna vec zostáva nespochybniteľná: Západné mocnosti v tom období vojensky zasiahli do ruskej občianskej vojny a pôsobili na ruskom území. A preto je dobré si históriu pripomínať celú. Nie iba posledných desať rokov. Nie iba posledných tridsať rokov. Ale storočie vzťahov medzi Ruskom a západnými mocnosťami.

Pretože keď dnes počujeme, že „Rusko vždy ohrozovalo Západ“, treba sa pýtať: Kto vstupoval na územie toho druhého? Kto podporoval jeho vnútorných protivníkov? Kto si medzi sebou delil sféry vplyvu? A kto dnes rozhoduje o tom, ktorú časť histórie máme počúvať? História sa nemá prepisovať podľa toho, kto ju dnes rozpráva. Má sa čítať celá.

N.N.