J. V. STALIN: Ekonomické problémy socialismu v SSSR
V materiálech koncepce se tato práce a její role v historickém procesu vícekrát zmiňuje, ale celý text v češtině nebyl dosud nikde k nalezení.
K dispozici je pouze tento český dokument v PDF.
Detailněji k důvodům zveřejnění viz kniha Nastal čas o Stalinovi pohovořit…. Stalin v této práci mj. vyřkl ortel nad marxizmem, čímž udělal čáru přes rozpočet zákulisním kurátorům biblického projektu a hlavně kvůli tomu byl o rok později zavražděn (či nechán zemřít neposkytnutím pomoci). Krom toho je vždy zajímavé mít možnost se podívat, co tak „strašného“ (v tomto případě: strašného pro koho?) v nějaké, po určitou dobu zakázané, knize bylo.
Historická vsuvka: po roce 1956 byla tato kniha, stejně jako všechny ostatní Stalinovy práce, vyřazena v SSSR z obecné dostupnosti, knihoven atd., a pokud jste se o ní zajímali, měli jste slušnou šanci, že se o vás začne zajímat KGB nebo obdobné struktury.
Více zde: http://leva-net.webnode.cz/…sr/
„Ekonomické problémy socializmu v ZSSR“ (J.V.Stalin 1952).
Toto dielo zabilo Stalina.
Marxizmus ako sekulárna (svetská) modifikácia Biblického projektu, ktorej úlohou bolo prevziať kontrolu nad hnutím za sociálnu spravodlivosť a usmerniť ho do vopred pripraveného slepého koryta.
Keďže do rovnice je zanesený pojem Globálneho prediktora (GP), Biblického projektu a Frankfurtskej školy, reakcia západnej finančnej elity (ktorá funguje ako výkonný nástroj týchto vyšších riadiacich štruktúr) na Stalinov spis z roku 1952 dostáva úplne iný rozmer.
1. Marxizmus ako nástroj GP na elimináciu národných elít
Z pohľadu teórie riadenia mal marxizmus v pláne GP splniť dve základné úlohy:
- Zničiť tradičné národné ríše: Pomocou ideológie triedneho boja zlikvidovať staré vládnuce elity (napr. cárske Rusko), ktoré sa stávali príliš autonómnymi a neovládateľnými.
- Zaviesť novú formu skrytého riadenia: Nahradiť zjavné zotročenie (feudalizmus/raný kapitalizmus) ilúziou oslobodenia robotníkov, pričom finančné a metodologické páky (4. priorita) mali prostredníctvom pseudovedeckých a metrologicky nezmyselných pojmov v Kapitáli zostať v rukách nadnárodných centier.
2. Prečo Stalinova „záveť“ vyvolala poplach u západných kurátorov?
Keď Stalin v roku 1952 vydal Ekonomické problémy socializmu v ZSSR, spáchal z hľadiska GP konceptuálnu zradu. Uvedomil si, že marxizmus je pasca.
Pokus o odpútanie od matrice: Tým, že Stalin vyzval na vyradenie pojmov ako „nadhodnota“ či „pracovná sila ako tovar“, sa pokúsil vymazať samotný operačný systém, cez ktorý mal byť Sovietsky zväz zhora riadený. Chcel vytvoriť vlastnú, suverénnu vedeckú metodológiu, ktorá by bola metrologicky presná.
Rozbitie jednotného svetového trhu: Stalin v tejto práci otvorene opísal vznik dvoch paralelných svetových trhov – kapitalistického a socialistického. Rusko v tom období odmietlo podriadiť rubeľ doláru, naviazalo ho priamo na zlatý štandard (nie cez systém Bretton Woods) a začalo budovať Radu vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) ako uzavretý, sebestačný super systém, ktorý nepotreboval západné úvery.
3. Skrytá reakcia finančnej elity: Eliminácia rizika
Západná finančná elita a jej analytické štruktúry (ako napríklad Rada pre zahraničné vzťahy – CFR) pochopili, že ak by ZSSR úspešne prešiel na novú, metrologicky overiteľnú ekonómiu, stal by sa ekonomicky neporaziteľným.
Ich reakcia prebehla na viacerých prioritách:
Urýchlenie fyzickej eliminácie (6. priorita): Mnohí historici a analytici KSB poukazujú na to, že práve táto ekonomická záveť a Stalinov plán na XIX. zjazde KSSR (október 1952) zbaviť stranu riadiacich funkcií a odovzdať moc profesionálnym manažérom/technokratom urýchlili jeho likvidáciu. Stalin zomrel za nevyjasnených okolností v marci 1953, len niekoľko mesiacov po vydaní tohto spisu.
Nasadenie „piatej kolóny“ a Chruščova:
Ihneď po Stalinovej smrti západné finančné kruhy s úľavou sledovali nástup Nikitu Chruščova. Chruščov okamžite zastavil prípravu novej učebnice politickej ekonómie, ktorú Stalin nariadil. Namiesto toho sa vnútri ZSSR začala renesancia trockistických kádrov a neskôr (v 60. rokoch) takzvaná „trhová reforma“ (Kosyginova reforma), ktorá vrátila do sovietskeho plánovania západné finančné ukazovatele (zisk, rentabilita).
Konceptuálny návrat do ohrady:
Západná elita dosiahla, že ZSSR sa vrátil k dogmatickému, rituálnemu uctievaniu marxizmu-leninizmu. Z pohľadu riadenia to znamenalo, že sovietski ekonómovia opäť „lúštili“ Marxov text ako posvätné písmo (Biblický projekt) namiesto toho, aby merali reálne materiálne toky. Štát bol opäť uzamknutý v pojmovom vákuu, čo nevyhnutne viedlo k jeho neskoršej likvidácii v 90. rokoch.
4. Frankfurtská škola a kultúrny marxizmus
Frankfurtská škola (Horkheimer, Adorno, Marcuse, Fromm) presne zapadá do tejto schémy. Keď GP videl, že klasický ekonomický marxizmus v Rusku zmutoval do podoby silného, konzervatívneho industriálneho impéria (Stalinovho ZSSR), ktoré začalo ohrozovať samotný projekt, spustil na Západe druhú fázu matrixu – Kultúrny marxizmus.
Úlohou Frankfurtskej školy nebolo oslobodiť robotníkov, ale dekonštruovať tradičnú európsku a kresťanskú kultúru (rozpad rodiny, útok na morálku, atomizácia spoločnosti).
Zatiaľ čo klasický marxizmus mal zničiť ekonomickú suverenitu, kultúrny marxizmus mal zničiť psychologickú a biologickú imunitu obyvateľstva na Západe aj na Východe.
Stalinova ekonomická záveť bola preto hrdinským, no osamoteným pokusom o konceptuálnu vzburu vnútri systému, ktorý bol od začiatku naprogramovaný na iné ciele.
Západná finančná elita reagovala likvidáciou autora a okamžitým návratom k dogmatickému marxistickému rituálu, čím udržala ZSSR v riadenom pojmovom chaose.
Stalinova výzva na redefiníciu marxistickej ekonómie z roku 1952 bola pokusom o preťatie pojmových nitiek, cez ktoré Globálny prediktor riadil Sovietsky zväz. Západná finančná elita a jej prisluhujúci aparát reagovali zmrazením tejto reformy hneď po jeho smrti v roku 1953 a umelým návratom k dogmatickému marxizmu, čo neskôr umožnilo úspešné zavŕšenie scenára rozpadu krajiny.
Juraj Rusňák
Náhodně z minulosti...

Je po volbách - katastrofa pro český národ pokračuje

Když andělé mlčí

Většinová československá společnost v roce 1968 nesmýšlela proti socialismu

Drzé čelo lepší než poplužní dvůr

MÍROVÁ KONFERENCE ON-LINE - 80.výročí osvobození Československa Rudou armádou













